Vnútorné horizonty

Cyklus tušových monochromatických malieb na plátne nesie názov Vnútorné horizonty. Nepravidelné organické štruktúry vonkajšieho prostredia vyjadrujú podstatu organického. Sú to motívy krajinného prostredia, ktoré prírodu nezobrazujú

vo forme mimezis (napodobňovania). Evokujú ľudské kožu, vnútorné orgány, mozog alebo pukliny v zemi. Do takýchto prostredí sú vsadené figúry ženských tiel, ktoré sú abstrahované. Keď nahliadneme do ich svetov, črtajú sa pred nami neprebádané horizonty v hlbinách vnútra. Sú to vnútorné krajiny, ktoré sa prepájajú s vonkajším krajinným priestorom.

"Myriada slov zlieva sa do toho jediného - som. Aj keď si to málo krát uvedomujem. Lemované goliere psích obojkov, naozaj sa cítiš slobodne? Vo vzduchu vonia levanduľa
a maďarský guľáš. Dni sa zdajú hmlisté a bezútešne si zakrývame oči. Nesúlad a disharmónia našich názorov, kto vlastne hľadá pravdu? Zaužívané stereotypy a ty chodíš polievať kvety v sobotu, lebo je tomu tak odjakživa. Moje nevkusné machlenie úvah vyústilo do naliehavej tvorby. Presne tak ako sa otáča tričko naruby. Myriada slov o tom, čo je správne a čo byť musí. Lebo ono je to proste tak.

Zatváram oči a dýcham potulný vietor vejúci mi do tváre. Už necítim levanduľu ani maďarský guľáš. Dokonca som kvety poliala v piatok. Predstavujem si svet, v ktorom je spravodlivosť a všetci sme si rovní. Svižne si pod sveter ukrývam oškreté lakte. Možno to nevyšlo a ja za sebou nechávam pokrčené strany. Niekedy som ako papierová hrdinka, načmáraná na zadnej strane knihy. Asi priveľa táram. Ale, čo poviete žene, ktorá presne vie, kam sa chce dostať?" (DŠ)