Prízraky jedného muža

"Môj pohľad na neho sa strácal vdiaľke, prehodili sme len pár slov a každý sa vybral svojou vlastnou cestou. Kontúry a jasnosť jeho bytosti sa menili len na farby aja som ho znova videla odchádzať. Vedela som, že odišiel už dávno. Vtedy som sa ako dieťa hľadela na neho z okna. Znova som nespoznávala toho muža a predsa sa mi do oči hrnuli slzy. Vhrudi som mala bolesť. Nespoznávala som muža, nespoznávala som otca."

Prízraky jedného muža sú osobnou výpoveďou zažitého, ktoré je spôsobené absenciou otca
v živote. Muža, ktorý sa objavoval od rozvodu rodičov v určitých fázach života vnímam nejasne. Podobné črty tváre ako má otec pozorujem
u rôznych mužov v jeho veku. Títo muži mi otca pripomínajú a ja ho vidím v ich tvárach. Práca sa teda skladá z nekončiacich sa radov mužov, kde každý je iný a predsa sa v nich črtá jeden muž, ktorému neviem priradiť tvár.