Tri bodky:

Všímala som si mrazivú krásu, vtedy ma chladila vôňa. Svet sa zdal melancholicky a bezvýznamne nedopovedaný. Bola som malou baladou, doposiaľ bol celý život elegický. Aj vtedy som videla farby, vždy som ich videla. Vždy som ich milovala. V živote príde chvíľa, kedy sa rozlomí aj ten najzamrznutejší ľad. Predtým sa mi tvorba nezdala taká autentická a patetická. Hovorí sa tomu zlom. Alebo zmena. A predsa som vedela, že budem tvoriť. Tým som si bola istá a mala som v tom jasno. Otvárali sa mi dvere s možnosťami a dnes môžem povedať, že som maliarkou. Milujem maľbu a stala som sa na nej závislá. Vždy na začiatok je dobré opýtať sa otázku: "prečo maľuješ?" Myslím, že mnoho maliarov v tom nemá jasno. Pre mňa je dôležité, že som súčasťou maľby a maľba je súčasťou mňa. Je to vnútorná sila, ktorá ma poháňa a núti pracovať. Zároveň som sama sebou, skúmam ľudí a prostredie, v ktorom žijem. Skúmam, hľadám a snažím sa dané podnety vyjadriť cez svoje vnútro.
"Stála som pri prameni svojho vnútra. Išla som do hlbín, pretože som chcela načerpať tvorivosť. Môj prameň bol vyschnutý. Voda tiekla len malým prúdom a rastlinstvo vädlo. Načiahla som sa a hľadala tvorivosť, ale ducha tvorivosti som nenašla. Celé vnútro po ňom volalo a keď sa zjavil a chytil ma za plece, voda začala znova tiecť. Čerstvá voda zaplavila hlbiny nepreskúmané a hladina vírila ako po čerstvo namočených sušienkach káva. Dotýkal sa všetkého, čo bolo čiernobiele. Túžila som tvoriť krásne umenie a hľadala som ho. Celý čas som ho hľadala. Povedal, že som krehká a dal mi túžbu hľadieť sa na svet jednoducho. Tá chvíľa vo mne ostala, chcela som vedieť viac. Svoje myšlienky som trápila a chvíle lúpala ako šupky z pomaranča. Ovocie odpovede tam zatiaľ nebolo."
Témy, ktoré reflektujem, predstavujú cesty a ja po čase prichádzam na to, čo ich spája. Niekedy je dôležité prejsť cez dvere, ktoré nepoznáme, aby sme pochopili, že nič z toho nám nie je neznáme. Každú aj najmenšiu skicu preto považujem za dôležitý moment, ktorý je možným určovateľom budúceho smeru.
Umenie sa dotýka, umenie hladí.
Prekvapuje, znechucuje, obohacuje životnú púť.
Bez umenia by sme zostali stále hladní.

Dobrú chuť!